Problémy s čítaním / písaním?

V dnešnej dobe sa veľmi často stretávame s deťmi, ktorým čítanie a písanie nejde tak ľahko, ako by sme očakávali, alebo si predstavovali. Nie vždy sa pritom jedná o dyslexiu či dysgrafiu. Čítanie a písanie, teda verbálny a písomný prejav sú navzájom veľmi úzko prepojené. Niekedy sa stáva, že dieťa robí časté chyby v diktáte, nepoužíva interpunkčné znamienka, nerozlišuje krátke-dlhé hlásky, zabúda robiť pauzy medzi slovami, alebo dokonca niektoré slová či písmená vynecháva. Inokedy je verbálny prejav dieťaťa na podstatne vyššej úrovni ako písaný.

Veľmi často sa stretávame s tým, že tempo čítania je príliš pomalé, nedosahuje úroveň rovesníkov. Takéto deti si spontánne ku knihe nesadajú. Naopak, čítanie odmietajú, je pre nich priveľkou námahou. Otázkou znie, čo môže stáť v pozadí takýchto ťažkostí. Pokiaľ nemajú dostatočne kvalitné sluchové spracovávanie, a teda jednotlivé frekvencie, z ktorých sa hlásky skladajú, nediferencujú a nezachytávajú dostatočne presne, s veľkou pravdepodobnosťou bude ovplyvnené aj ich čítanie a písanie.

Ak bola stanovená dieťaťu diagnóza dyslexia, potom sa javí byť problém dieťaťa o niečo komplexnejší.

Dyslexia je biologicky podmienená porucha, ktorá sa prejavuje neschopnosťou čítať, alebo veľmi ťažkopádnym čítaním. Trpí ňou hlavne mladšia vrstva populácie.

Dyslexia je špecifická porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného výučbového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Zelinková (1994) spomína okrem vyššie uvedených faktov aj podmienku, že dieťa nemá zrakový či sluchový postih. Dyslexia je vážnou biologicky podmienenou poruchou učenia a je najrozšírenejším postihnutím v európskych krajinách (okolo 4 – 8% žiakov ZŠ).

Frekvencia

Frekvencia je v podstate počet vibrácií za sekundu. Ľudská reč sa pohybuje obvykle v rozpätí od 250Hz do 8000Hz, rýchlosťou 340m za sekundu, pričom v rôznych podmienkach je rýchlosť presunu reči rôzna. V hlučnejšom prostredí v porovnaní s tichším, je prenos zvuku reči iný.

Deti s dyslexiou sú často viac senzitívne v oblasti nižších frekvencií, čo má za následok ľahkú vyrušiteľnosť okolitými zvukmi, hyperaktivitu, oslabenú koncentráciu. Vadí im väčší hluk, pričom paradoxne ich verbálny prejav je obvykle hlasnejší. Ťažko vytesňujú nepodstatné zvukové podnety od podstatných, čím pádom klesá pozornosť, pretože všetky bežné zvuky nášho okolia sa pohybujú práve v rozpätí týchto frekvencií. Počujú a vnímajú viac zvukov, než by bolo žiaduce. Počujú napríklad násobne intenzívnejšie niekoho kroky na chodbe za dverami, šepkanie detí v zadných laviciach, lietadlo, ktoré je ešte v nedohľadne, zvonenie mobilného telefónu vo vedľajšej triede a pod. Všetky tieto zvuky vytvárajú určité vibrácie, a tieto deti to všetko vnímajú a nedokážu odfiltrovať.

Špecifikom dyslektických detí a detí s narušeným vývinom reči je, že majú často zníženú schopnosť diskriminovať zvuky na frekvencii 3000Hz, čo je veľmi významná a dôležitá frekvencia pre väčšinu hlások, teda pre jazyk a reč.

Hlasitosť

Hlasitosť sú inými slovami povedané zmeny v tlaku zvuku. Keď niečo vyslovíme, vzduch zmení tlak zvuku a buď ho prostredie zväčší alebo zmenší. Čím viac tlaku, tým hlasnejší zvuk.

Dopad pri zmene tlaku na ľudské ucho je oveľa väčší, než to my dokážeme vnímať. Normálny hlas sa pohybuje približne na úrovni 50dB. Zdravé ucho cíti bolesť cca na úrovni 140dB. 120dB je hranica, ktorá za normálnych okolností ešte nie je bolestivá, ale vnímame ju už ako nepríjemnú. Niektoré deti (tie, ktoré majú miernu a ťažšiu percepčnú poruchu, ale aj tie, ktoré sú naopak výrazne senzitívne) však cítia bolesť už pri 70dB, čo samozrejme nie je vôbec v poriadku. Sú to deti, ktoré sa vyhýbajú hluku, zapchávajú si uši, dostávajú sa do panických stavov, do afektov, náhlych stavov plaču a úzkosti. Nemusí sa vždy jednať o problém behaviorálneho charakteru, ale o to, že pociťujú primárne fyzickú bolesť. Ich prah bolesti je v tomto prípade nižší v porovnaní s normou.

Ako vidíme, problém dyslexie môže mať výraznú súvislosť so sluchovým spracovávaním informácií. Môže byť oneskorené, nepresné, oslabené. V dôsledku JIAS metódy sa zlepšuje koncentrácia a porozumenie, informácie sa spracovávajú podstatne rýchlejšie. Dieťa tak nemá viac pocit, že je “zahltené” množstvom informácií, ktoré nedokáže efektívne a rýchlo spracovať. Je schopné spracovať viac informácií naraz, čím sa výrazne zlepšuje čítanie a písanie, pretože zvuková analýza slov už nepredstavuje tak významný problém.

Ak si chcete byť istý, či by Vám, alebo Vášmu dieťaťu mohol byť JIAS sluchový tréning nápomocný, vyplňte dotazník a my sa vám ozveme.