V dnešnej dobe sa veľmi často stretávame s deťmi, ktorým čítanie a písanie nejde tak ľahko, ako by sme očakávali, alebo si predstavovali. Nie vždy sa pritom jedná o dyslexiu či dysgrafiu. Čítanie a písanie, teda verbálny a písomný prejav sú navzájom veľmi úzko prepojené. Niekedy sa stáva, že dieťa robí časté chyby v diktáte, nepoužíva interpunkčné znamienka, nerozlišuje krátke-dlhé hlásky, zabúda robiť pauzy medzi slovami, alebo dokonca niektoré slová či písmená vynecháva. Inokedy je verbálny prejav dieťaťa na podstatne vyššej úrovni ako písaný.
Veľmi často sa stretávame s tým, že tempo čítania je príliš pomalé, nedosahuje úroveň rovesníkov. Takéto deti si spontánne ku knihe nesadajú. Naopak, čítanie odmietajú, je pre nich priveľkou námahou. Otázkou znie, čo môže stáť v pozadí takýchto ťažkostí. Pokiaľ nemajú dostatočne kvalitné sluchové spracovávanie, a teda jednotlivé frekvencie, z ktorých sa hlásky skladajú, nediferencujú a nezachytávajú dostatočne presne, s veľkou pravdepodobnosťou bude ovplyvnené aj ich čítanie a písanie.
Ak bola stanovená dieťaťu diagnóza dyslexia, potom sa javí byť problém dieťaťa o niečo komplexnejší.