„…hudba je najsilnejším podnetom pre neuronálnu reštrukturalizáciu, aký vôbec poznáme.“
Viaceré významné štúdie potvrdzujú, že hudobný tréning má preukázateľný vplyv na rozsiahle neuronálne siete, ktoré sa podieľajú na spracovávaní reči (www.stefan-koelsch.de). Jednoduchšie povedané: výška tónov, rytmus, načasovanie, tempo a vzorce vnímania pre hudbu a reč sa delia o tie isté neuronálne siete v mozgu, ktoré ich spracovávajú. Podľa jednej štúdie, ktorú realizoval hudobný fyziológ a neurológ Eckart Altenmüller z Vysokej školy hudby a divadla v Hannoveri, je „…hudba je najsilnejším podnetom pre neuronálnu reštrukturalizáciu, aký vôbec poznáme“.
Obrazotvorné štúdie neuronálnych prepojení, ktoré sa týkajú spracovávania hudby, pomohli vyznačiť oblasti, ktoré reagujú na neočakávané hudobné podnety. Medzi tieto oblasti patrili aj Broca, Wernicke, Sulcus temporalis superior (brázda horného spánkového laloku) a Heschl-Gyrus. Prepojenia mozgu, ktoré zahŕňajú všetky uvedené oblasti, boli doteraz považované za špecifické rečové centrá. Hudba a reč majú tiež spoločné prepojenia s emocionálnymi reakciami.
Je taktiež dokázané, že vo vzťahu k prozódii existuje kognitívny prenos medzi hudbou a rečou. Hudobná výchova a výuka jednoznačne podporuje lepšie výkony v schopnosti vyňať prozodické informácie z hovorenej reči, čo svedčí o spoločných neuronálnych súvislostiach.
Prozodické vlastnosti reči (prízvuk, dôraz, tempo reči) podporujú osvojovanie si gramatických pravidiel jazyka. Prozódia pomáha pri identifikácii jednotlivých častí vety, pri rozlišovaní hlavnej a vedľajšej vety v súvetiach, a tiež pri skloňovaní podstatných mien atď. Ľudia si zapamätávajú hudbu tým istým spôsobom, ako si zapamätávajú hovorenú reč.
Máte otázky? Odpovieme vám! Veľmi dobre vieme, že sa jedná o komplexnú tému, ktorá vyvoláva ďalšie a ďalšie otázky. Preto ak máte stále nejasnosti alebo otázky, neváhajte nás kontaktovať a radi vám zodpovieme vaše otázky.
