V dnešnej dobe sa veľmi často stretávame s deťmi, ktorým čítanie a písanie nejde tak ľahko, ako by sme očakávali, alebo si predstavovali. Nie vždy sa pritom jedná o dyslexiu či dysgrafiu. Čítanie a písanie, teda verbálny a písomný prejav sú navzájom veľmi úzko prepojené. Niekedy sa stáva, že dieťa robí časté chyby v diktáte, nepoužíva interpunkčné znamienka, nerozlišuje krátke-dlhé hlásky, zabúda robiť pauzy medzi slovami, alebo dokonca niektoré slová či písmená vynecháva. Inokedy je verbálny prejav dieťaťa na podstatne vyššej úrovni ako písaný.

Veľmi často sa stretávame s tým, že tempo čítania je príliš pomalé, nedosahuje úroveň rovesníkov. Takéto deti si spontánne ku knihe nesadajú. Naopak, čítanie odmietajú, je pre nich priveľkou námahou. Otázkou znie, čo môže stáť v pozadí takýchto ťažkostí. Pokiaľ nemajú dostatočne kvalitné sluchové spracovávanie, a teda jednotlivé frekvencie, z ktorých sa hlásky skladajú, nediferencujú a nezachytávajú dostatočne presne, s veľkou pravdepodobnosťou bude ovplyvnené aj ich čítanie a písanie.

Ak bola stanovená dieťaťu diagnóza dyslexia, potom sa javí byť problém dieťaťa o niečo komplexnejší.

Dyslexia

Dyslexia je biologicky podmienená porucha, ktorá sa prejavuje neschopnosťou čítať, alebo veľmi ťažkopádnym čítaním. Trpí ňou hlavne mladšia vrstva populácie.

Dyslexia je špecifická porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného výučbového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Zelinková (1994) spomína okrem vyššie uvedených faktov aj podmienku, že dieťa nemá zrakový či sluchový postih. Dyslexia je vážnou biologicky podmienenou poruchou učenia a je najrozšírenejším postihnutím v európskych krajinách (okolo 4 – 8% žiakov ZŠ).

Je pre vás alebo vaše dieťa JIAS program vhodný?
Vyplňte nižšie uvedený dotazník, a na základe získaných informácií vám na túto otázku odpovieme.

dospelý dieťa

Príznaky, ktoré sú signálom, že dieťa trpí dyslexiou:

  • Dyslektik je zvyčajne bystré a šikovné dieťa, no jeho výkony v čítaní sú hlboko podpriemerné, a naopak jeho výkony v matematike obyčajne ďaleko prevyšujú výkony v čítaní (niekedy sa objavuje dvoj, či trojstupňový rozdiel v hodnotení).
  • Dyslektik je neposedný, má zníženú schopnosť koncentrácie, a len ťažko sa sústredí.
  • Konkrétnej činnosti sa dokáže venovať iba krátkodobo.
  • Má poruchy pravo-ľavej orientácie, resp. orientácie v priestore.
  • Má obtiaže pri reprodukcii rytmu.
  • Má výrazne zníženú rýchlosť čítania (nedosahuje 60-70 slov/min.). Netýka sa žiaka 1. ročníka.
  • Má veľkú chybovosť čítania, resp. nevie o čom číta (obsah)
  • Má zníženú kvalitu čítania (hláskovanie, v lepšom prípade slabikovanie)
Kvalita chýb v čitateľskom prejave dyslektika:
  • typické sú zámeny:
    • zrkadlové, napr. b/d
    • tvarovo podobných písmen, napr. m/n
  • typické sú zámeny samohlások, napr. a/o, o/e, a/e
  • prešmykovanie slabík, nap. píš/šíp
  • prečítanie iba prvej časti slova, pričom zvyšok dieťa doplní z hlavy
  • dvojité čítanie (dieťa slovo na viackrát lúšti potichu a až potom ho nahlas prečíta)

Toto sú všetko informácie nám odborníkom, ktorí sa s týmito deťmi stretávame takmer na dennom poriadku dobre známe. Poďme sa však pozrieť na problém dyslexie z trochu širšej perspektívy.

Problémy s čítaním / písaním?

Sluchová syntéza a analýza je oslabená. Presné rozlišovanie frekvencií sa deje v priebehu prvých 40 milisekúnd zvukových vibrácií. Dyslektické deti potrebujú často viac času na spracovanie sluchových podnetov. Existujú tri veľmi dôležité aspekty sluchového spracovávania informácií:

  • presné načasovanie (tzv. timing)
  • frekvencia
  • hlasitosť

Deti s dyslexiou majú obvykle problém v jednom, alebo aj vo viacerých z týchto aspektov.

Frekvencia

Frekvencia je v podstate počet vibrácií za sekundu. Ľudská reč sa pohybuje obvykle v rozpätí od 250Hz do 8000Hz, rýchlosťou 340m za sekundu, pričom v rôznych podmienkach je rýchlosť presunu reči rôzna. V hlučnejšom prostredí v porovnaní s tichším, je prenos zvuku reči iný.

Deti s dyslexiou sú často viac senzitívne v oblasti nižších frekvencií, čo má za následok ľahkú vyrušiteľnosť okolitými zvukmi, hyperaktivitu, oslabenú koncentráciu. Vadí im väčší hluk, pričom paradoxne ich verbálny prejav je obvykle hlasnejší. Ťažko vytesňujú nepodstatné zvukové podnety od podstatných, čím pádom klesá pozornosť, pretože všetky bežné zvuky nášho okolia sa pohybujú práve v rozpätí týchto frekvencií. Počujú a vnímajú viac zvukov, než by bolo žiaduce. Počujú napríklad násobne intenzívnejšie niekoho kroky na chodbe za dverami, šepkanie detí v zadných laviciach, lietadlo, ktoré je ešte v nedohľadne, zvonenie mobilného telefónu vo vedľajšej triede a pod. Všetky tieto zvuky vytvárajú určité vibrácie, a tieto deti to všetko vnímajú a nedokážu odfiltrovať.

Špecifikom dyslektických detí a detí s narušeným vývinom reči je, že majú často zníženú schopnosť diskriminovať zvuky na frekvencii 3000Hz, čo je veľmi významná a dôležitá frekvencia pre väčšinu hlások, teda pre jazyk a reč.

Hlasitosť

Hlasitosť sú inými slovami povedané zmeny v tlaku zvuku. Keď niečo vyslovíme, vzduch zmení tlak zvuku a buď ho prostredie zväčší alebo zmenší. Čím viac tlaku, tým hlasnejší zvuk.

Dopad pri zmene tlaku na ľudské ucho je oveľa väčší, než to my dokážeme vnímať. Normálny hlas sa pohybuje približne na úrovni 50dB. Zdravé ucho cíti bolesť cca na úrovni 140dB. 120dB je hranica, ktorá za normálnych okolností ešte nie je bolestivá, ale vnímame ju už ako nepríjemnú. Niektoré deti (tie, ktoré majú miernu a ťažšiu percepčnú poruchu, ale aj tie, ktoré sú naopak výrazne senzitívne) však cítia bolesť už pri 70dB, čo samozrejme nie je vôbec v poriadku. Sú to deti, ktoré sa vyhýbajú hluku, zapchávajú si uši, dostávajú sa do panických stavov, do afektov, náhlych stavov plaču a úzkosti. Nemusí sa vždy jednať o problém behaviorálneho charakteru, ale o to, že pociťujú primárne fyzickú bolesť. Ich prah bolesti je v tomto prípade nižší v porovnaní s normou.

Ako vidíme, problém dyslexie môže mať výraznú súvislosť so sluchovým spracovávaním informácií. Môže byť oneskorené, nepresné, oslabené. V dôsledku JIAS metódy sa zlepšuje koncentrácia a porozumenie, informácie sa spracovávajú podstatne rýchlejšie. Dieťa tak nemá viac pocit, že je “zahltené” množstvom informácií, ktoré nedokáže efektívne a rýchlo spracovať. Je schopné spracovať viac informácií naraz, čím sa výrazne zlepšuje čítanie a písanie, pretože zvuková analýza slov už nepredstavuje tak významný problém.

Ak si chcete byť istý, či by Vám, alebo Vášmu dieťaťu mohol byť JIAS sluchový tréning nápomocný, vyplňte dotazník a my sa vám ozveme.

Kontaktujte nás

Máte otázky? Odpovieme vám! Veľmi dobre vieme, že sa jedná o komplexnú tému, ktorá vyvoláva ďalšie a ďalšie otázky. Preto ak máte stále nejasnosti alebo otázky, neváhajte nás kontaktovať a radi vám zodpovieme vaše otázky.