Obrátili sa na nás rodičia 10 ročného chlapca s potrebou poradiť a možno aj pomôcť, pretože ich syn je trojkár, pričom výsledky v škole má “vydreté”. Citujeme slovami rodiča: “Stále ako rodič neviem, čo mu vlastne je, či ide o niektorú zo špecifických porúch učenia, alebo o niečo iné. Chlapec je bystrý, šikovný, zaujíma sa o učenie a dianie v škole, no ťažkosti s čítaním a písaním stále pretrvávajú.”
V oblasti učenia má chlapec problém s čítaním, domýšľa si text, dokáže prečítať len krátke vety, rýchlo sa unaví. Pri písaní vynecháva alebo zamieňa písmená, taktiež je veľká chybovosť pri prepise textu. Chyby sú viditeľné aj po gramatickej stránke, hoci slovne tieto javy ovláda. Pri práci potrebuje časté prestávky.
Dieťa navštívilo aj CPPPaP, avšak vzhľadom na vek dieťaťa a vtedajšiu intelektovú úroveň hraničného pásma, diagnóza stanovená nebola.
Náš cieľ bol jasný: Pomôcť dieťaťu podávať také výsledky, aby mohlo viesť plnohodnotný a spokojný život rovnako v domácom prostredí ako aj v školskom.
V rámci diagnostiky boli pozorované mierne odchýlky v rámci neuromotorickej zrelosti. Rovnovážny systém fungoval optimálne. Mierne deficity bolo možné vidieť v oblasti prepájania informácií medzi hemisférami, oslabenie v pracovnej pamäti a taktiež mierne odchýlky v rámci koordinácie tela.
Nakoľko sme zistili, že je u daného chlapčeka stále pretrvávajúci primitívny Morov reflex, ktorý je považovaný za vstupnú bránu pre následnú inhibíciu aj ostatných primitívnych reflexov, ktoré môžu zabrániť dozrievaniu a efektívnemu fungovaniu centrálnej nervovej sústavy, a ktorý by mohol do istej miery ovplyvňovať jeho školský výkon, začali sme intervenciu s nastavením na INPP stimulačno-inhibičný program s cieľom inhibície Morovho reflexu. Ukázali sme si cvik, ktorý mal následne cvičiť po dobu 8 týždňov a dohodli sme si termín najbližšieho kontrolného stretnutia.
Na prvej kontrole mamina chlapca hlási: „Cvičili sme pravidelne, vždy pred písaním domácich úloh a mám pocit, že mu to pomohlo. Začal omnoho rýchlejšie pracovať – už sa ako keby nenadrie tak veľa pri ich písaní a dokáže sa celý čas koncentrovať. Pôsobí spontánnejšie a veselšie. Na druhej strane je čítanie stále problematické a náročné je pre neho aj orientovanie sa v číselnom rade a v matematických operáciách.“
Pre nás bola táto informácia dôležitá, pretože sme si opäť potvrdili, že pravidelným a správnym cvičením dochádza postupne k požadovaným zmenám a taktiež smerodajná, aby sme vedeli nastaviť ďalej program tak, aby sme pokryli potreby daného dieťaťa. Sme na začiatku programu, a ide sa ďalej!
Výsledok nie je zatiaľ ani z ďaleka ten, ktorý vieme intenzívnou spoluprácou s dieťaťom a jeho rodičmi dosiahnuť, ale vieme, že sme o krok bližšie, k čo najlepším možným výsledkom, na čo sa veľmi tešíme 
.
